Ako mať upratanú domácnosť aj pri deťoch?
Ak ste typ ženy, ktorá nepotrebuje mať čistú a upratanú domácnosť, a jej priority sú niekde inde, tento článok pravdepodobne pre vás nebude. Ja osobne si neviem predstaviť, že by som mala doma neporiadok. Som tak vedená od mladosti. Pocit čista a upravenej domácnosti je pre moju pohodu veľmi dôležitý. A myslím, že aj pre moje deti a manžela. Určite sa doma cítia lepšie, keď majú vytvorený pocit domova, aj tým, že doma máme upratané.
Denne počúvam od svojich kamarátiek a známych, že to jednoducho pri deťoch a povinnostiach nejde. Mať tip top upratané. Nestíhajú, nevládzu. Chápem to do istej miery, nakoľko každá z nás má iné zamestnanie, iné povinnosti, iné deti, dokonca aj iné metre štvorcové plochy, kde žijeme, atď. Ja nikoho neodsudzujem. Dokonca keď prídem k niekomu na návštevu, vôbec si nevšímam detaily, či majú utretý prach, povysávané. Je mi to v zásade jedno. Ale u nás doma si to všimnem vždy. Aj vy to tak máte, že u druhých si to ani nevšimnete, ani nič neriešite, ani sa nad ničím nepozastavujete, ale doma sa samé okritizujete, ak máte neporiadok?
Ako mať teda upratanú domácnosť aj pri deťoch? Dá sa to vôbec? Podľa mňa dá. Ja si myslím, že u nás doma máme vždy poriadok. Až na ráno, kedy máme z nevysvetliteľných príčin podľa mňa neporiadok. Na poriadok treba mať systém. A odkedy sa riadim tým, že treba urobiť všetko hneď a neodkladať na inokedy, o to to mám jednoduchšie. Môj systém spočíva v tom, že každý deň musím upratať isté veci, aby som mala pociť čistoty. A popri tom idú tie vedľajšie veci.
Toto je môj plán:
Každý deň utrem prach, naleštím skrinky od capiek, povysávam, umyjem kúpeľňu a wc. Poviete si, ona každý deň toto absolvuje? Áno, každý deň. Takto začnem ráno, a keď nie ráno, pretože musím ísť od skorého rána niekam, tak hneď ako prídem domov. Verte mi, netrvá mi to dlhšie ako hodinu, pretože to robím každý deň. Tým, že každý deň udržiavam poriadok, nemusím toľko naraz upratovať a upratovanie mi ide rýchlejšie.
Zem som umývala kedysi aj každý deň, ale zredukovala som to na každý tretí deň.
Keď sa najeme, riady automaticky ukladám do umývačky riadu, takže neplním si drez riadmy. Umývačku vyložím rovnako hneď ako riady umyje.
Periem podľa potreby, ale väčšinou vo štvrtok dám prať všetky druhy farieb prádla, čiže tak 3 pračky po sebe. V piatok periem všetky prehozy, čo máme na sedačke v obývačke, nejaké deky, dekoratívne vankúše. V sobotu periem posteľnú bielizeň. Keď je prádlo vysušené, hneď ho poskladám a uložím do skríň. Záclony a závesy periem raz za 3-4 mesiace, podobne tepujeme textílie a koberce.
Okrem iného raz za mesiac upracem vždy poprehadzované veci v skrinkách v kúpeľni, v kuchyni.
Takto jednoducho si vytvátame u nás doma pocit čista a tým aj pocit domova, pretože každý sa doma cíti lepšie, ak má čisto a upratané. A jasné, aj ja si občas pripradám, že len upratujem, ale pri deťoch, a malých deťoch to tak je, to by som mala aj keď by som neupratovala. Deti prirodzene urobia neporiadok, aj keď ho urobiť nechcú. Moje deti sú ale šikulky. Od malička ich učím k poriadku. Samé od seba mi chcú pomáhať a aj ich detská izba je na detskú izbu krásne uprataná, pretože keď sa dohrajú, hračky si samé upracú.
Celé je to o systéme, a o tom, či máme chuť tomu obetovať kúsok zo svojho dňa. Ja to neberiem ako obetovanie, ale ako prirodzenú súčasť môjho života. Viem, že chcem mať pekne, čisto. Mať voňavú domácnosť. Vytvoriť nám pocit domova, vždy keď prídeme domov. Je to o našich prioritách. Tú hodinku si na ten príjemný pocit vždy nájdem. No a potom už len ten poriadok udržujem. Ale je pravda, že mňa to aj veľmi baví. A beriem to ako takú psychohygienu. A veľkou výhodou je aj ak máte partnera, čo si s vami domáce práce rozdelí :-)