Oneskorený vývin reči u detí

          Toto je téma, s ktorou sa stretáme čoraz viac. Týka sa to aj nás. Pri prvej dcére som išla podľa tabuliek. Vždy som si prečítala, čo by malo dieťa v jej veku už ovládať a všetko som to s ňou trénovala, až kým som si tabuľky odfajkla. Pri druhej dcére tabuľky neriešim, aj keď si všímam, že pri reči je trošku pozadu. Je to pravdepodobne tým, že po narodení mala vysokú žltačku. Iné vysvetlenie na to nemám. 

           Keď si prečítam fóra, buď čítam o premotivovaných ženách, ktoré sa tiež držia tabuliek, ako som to robila ja pri prvej dcére, a ešte sa stihnú pochváliť, že ich deti vedia oveľa viac, čo je na jednej strane chvályhodné, no na druhej strane sú ženy, ktoré sa opúšťajú, pretože ich deti majú oneskorený vývin reči. Radia im tam vo väčšine prípadov, aby vyhľadali pomoc u neurológa, alebo logopéda. Samozrejme, že ak sa pri pôrode vyskytli nejaké problémy a dieťa má od narodenia neurologické problémy, alebo iné problémy, môže byť pomoc týchto odborníkov na mieste, ale vo veľa prípadoch to chce len čas. 

      Ja momentálne so svojou dcérou nevyhľadávam žiadneho odborníka, nakoľko si všímam u nej v komunikácii pokroky. Aj keď to ide pomalšie, ale je to z týždňa na týždeň lepšie. Netreba zabúdať, že veľa detí začne rozprávať súvislé veci až ako trojročné, dovtedy si hovoria úplne jednoduché vety, ktoré pozostávajú z hatlanín. Dokonca v škôlke, niektorí spolužiaci mojej prvej dcéry, ako päťroční (!), rozprávajú na môj vkus zvláštne. Takže každé dieťa je iné, niektoré potrebuje viac času. Presne ako strom jabloň. Na nej rastú jablká a každé jablko je iné, každé dozreje a padne inokedy a také sú aj naše deti. Nesmieme sa skriktne držať tabuliek, a hneď sa opúšťať a stresovať. 

        Mojou radou je, aby ste na deti hovorili zrozumiteľne, aby ste sa im nemleznali. Potom sa zvyknú mleznať aj ony, a môže sa stať, že im aj preto nerozumieme. Veľmi dôležité je deťom pravideľne dávať vitamín D, potrebný na správnu činnosť mozgu. Ďalej by som vám odporúčila chodiť s deťmi do prírody na dlhšie prechádzky. Ak sa obávate, že to nezvládnu, treba postupne trénovať. Pohyb je veľmi dôležitý pre správny vývin dieťaťa, ako aj pre rozvíjanie sa hrubej a jemnej motoriky u detí. Nestačí deti zobrať na ihrisko. Nám veľmi pomáha ak ideme na dlhú prechádzku do lesa. V lese pozorujú zvieratká, listy, paličky, šišky, spoznávajú nové veci, ktoré bežne na sídlisku nevidíte. Hýbu sa - skáču, lezú, chodia, behajú, kričia. A pri kričaní sa pozastavím. Ak vaše dieťa veľmi nerozpráva, zoberte ho do lesa a skúste pred ním kričať veľmi nahlas jednoduché slová. Uvidíte, že sa mu to zapáči a začne kričať a po vás slová opakovať. Ak nie hneď, možno je len nesmelé, tak časom určite. Naša Belka tak začala konečne komunikovať a osmelila sa v rozprávaní. Potom vám určite odporúčam kúpiť detské knižky/ leporelo so zvieratkami, pexeso, kde si vaše dieťa bude obzerať obrázky. Čítajte si s deťmi čo najviac knižky, hrajte sa s deťmi pexeso a vždy nahlas opakujte slovíčka, ktoré na obrázku vidíte. Rovnako napodobňujte aj zvuky, ktoré zvieratká vydávajú. Neexistuje, že vaše dieťa nezačne hovoriť. A ďalej, dávajte deťom kresliť. Aj kreslením sa rovíja jemná motorika a grafomotorika. No a na záver, čo najmenej púšťajte deťom televíziu, pretože aj to je dôvod, prečo vaše deti majú oneskorený vývin reči.

          Pozrite si video z nášho výletu - na rozhľadňu Veľká Homola. Urobte si podobný výlet, prechádzajte sa aj vy s deťmi na čerstvom vzduchu a hlavne kričte čo najviac, a uvidíte postupné výsledky!